Na čo by učiteľ a vychovávateľ nemal zabudnúť

1. Naša výchova a školské vzdelanie ťažko vychovateľných detí má pomôcť deťom vrátiť sa do "normálneho" života, pomôcť im nájsť správne ľudské a spoločenské hodnoty
2. Práca je najvýznamnejšia stránka i prostriedok prevýchovy. Účasťou na práci človek získava vedomosti, skúsenosti a mravné vlastnosti, ako je kolektivizmus, priateľstvo, ochota vzájomne si pomáhať, uvedomenie si významu práce a hrdosti na svojom podieli pri jej úspechu
3. Neoddeliteľnou súčasťou procesu prevýchovy je rodina, jej vzťah k spoločenskému dianiu, spôsob života a aktívna účasť všetkých orgánov na procese prevýchovy. Snažme sa ju získať pre našu prácu a dať tak šancu dieťaťu i jeho rodine, aby pobyt v našom zariadení bol čo najkratší
4. Prevýchovný proces sa musí začínať úctou k chovancovi, k jeho osobnosti, ľudským potrebám a porozumením k jeho ľudským nedostatkom. To neznamená, že by sme ich tolerovali, zľahčovali, ale iba toľko, že priznávame ich objektívnu podmienenosť s vnútornými dispozíciami chovanca a vonkajšími okolnosťami uplynulého života a skutočnosť, že v ústavných podmienkach bude musieť vynaložiť chovanec veľa úsilia a trpezlivosti na ich prekonanie
5. Chovanca pre výchovné ciele môžeme získať len tak, ak celý prevýchovný proces začneme stavať na tom, čo je v chovancovi dobré, kde má najväčšie šance k úspechu. Človek predsa potrebuje uznanie a obdiv okolia, pretože to posilňuje jeho sebavedomie a sebauspokojenie
6. Radosť z uznania vyvolá u chovanca spokojnosť, vytvorí vzťah dôvery voči učiteľovi, vychovávateľovi a spôsobuje, že chovanec sa viac snaží, aby získanú dôveru nesklamal, aby opäť získal pochvalu a uznanie